Wednesday, January 14, 2009

KESUSATERAAN BANGSA RUNGUS


BAHUL MIAMBAT-AMBAT (BERBALAS PANTUN)

Ini adalah salah satu contoh sesi berbalas pantun yang mana Enuvung memohon maklumbalas daripada komuniti rungus untuk bersama-sama memajukan Kesusateraan Momogun Rungus. Ajakkan Enuvung telah diterima oleh 2 orang iaitu Jahudi dan Joe Byne. Ikuti sesi berbalas pantun ini.

Enuvung

Hilod lapai poidtuluhung
Gumizak poidkodim
Sakag kavagu kano miirung
Poingkakat toindolongozon molohing

Batad piababo dimuli oku
Penuhu hilod tagad noumo
Ilopong ku iti longon ku
Rumamit di miring oho

Jahudi

Silo kud tongkulapai
Om kinodim kodim oku
Mongodim pogi yadi
Mogihim pisompuru

Batad puru gondingon
Om linapak pidsalaon
Amu balun ligohon
Ong tulun borontuwilan

Joe Byne

Lapai to timpak buluntung
Om mongodim-kodim vokon
kodim dot miitung-itung
miampai miirung kobvontugan

Batad palang Tapaqo
Oviton sid timpak gumantung
Sakag borontuvilan antado
sazoton di enuvung

Enuvung

Vongi di mondovungu
Vongi monorimbukou
Tomon ma di Enuvung
Pazazad tungkus di odu
(Ohigak yi Enuvung pazazad tinungkusan ddi odu aki)


Biris di togkol laid, tadjung di tinggol vagu
Tirisan di aki Rungsud, turunan di aki Rungkud
Hodi dazang sid burunai, alo yi Enuvung sid magabai
Momulandai konopuan, mogkulapai koburulan
Nga patazas dit ondoi dau, patabul dit inggid mala
Itazas sidi obpinai, itabul sidi antas pusod
Amu tumanus imuhun, tida lumihong upaza
Imuhun ma di oduku, upaza ma di aki za.
( Koturunan di Rugsud sino ie, yi Enuvung sid kosoduai nga kakal ie andaman ot inantadon dau om asamod/ozi e dot rungus om kiusaha supaya amu tumagak it kebudayaan>kiinginan dau, it supaya it seni & budaya varo gama manaud sampai kolombus sid sukod vagu. Iti no ot bukti samod dau sid Rungus)

MONGONDI - SYAIR

DIHOOOHOOI.. KOLU DO TINDALANGANON
UMPOT KU DONG TINDALONGOZON
TU MANGKAVOT KO DO MINIRONGKOI
OM MININGKUOT KO OM MININGARAZOU
NA MONINDINGKOT DO SONDINGIHON
DA MANANDANGOVOT DO KABANGAZON
SONDIHON DIYONGROGNIS RONDOM
KABAZON DIYONKILONGODUN

DIHOOOHOOI DILO MINONODIU DO KOLINGIZAN
DO KINUMABAI DO KONGOUTAN
DO NAANU DO PIBOLIZAN
NALAP DONG PINTOMONGONUVAN

DIHOOOHOOI DO PIIRIKAAN BARAMBANGAZON
DO PANDANGATAN PO KALANGAZON
NGA SOLUVAN KUNG PO ONG LINUHANG
SUHUL PU MAH KANG KUNIRI
HA NORIKOT TADAU RANGDANGVI
HA NADAVONG O ZAINGGANG HONDUNGUNOU
NGA ROTIZAN DAI MINGASANGAZOU
DAI HUMAJIL DAHI MAHI DAHI KO HUMANDANG
DO LINTANGAN NGA ADI OTUHUNAN
DAI GINSINUDON BANGKANGALON
DO MIKAKAVID DILOT TANGAMBONG
HO MIKUKUMANDAI DILO LONGORONDONG
DO SONGONGKILAP NO ILO GONIT
DO SONGONGKISAL NO KIONGOPONGOLOU

DIHOOOHOOI KIROMPOK DO TINAI KIKANGALON
HO TOPONG LONGO DAI TURING DAIRINGAIZON
HU MONGINDAL DAVI DAZANG
MONGINGKIRUL DA MARINGAVOL
DO MIKAKAVID MA YODINGODING
DO MIKUKUMANDAI MAI SULINGINDAP
HA DAZANG DA MAEI AI MOGONDOI
RAGO NAGO MAGINGINGID
DO LUMUZONG DO KILINGKANGAMABAI
HO DUVO NONGO UMPADON KINGAMAJUNG
PINGGAN NGA DAI BURUNAI
KADON MAJUNG DO MAGANGAVAI

DIHOOOHOOI.. SOLUVAN KU PINGGAN MANGABAI
HOLUNG OMPULAN OMOJUNG
HO ONUVON MA DO LANGAZAM
ALABON MA DO LILINGIVAU

DIHOOOHOOI.. DO YULIN NO DO NI TANGANGOP
DO NITOLINGI NGIK DO MADKO NGINGAKOP
DO NIPORINGIKIT TOLUNGAN
DO POLINGING DO PAVANGASAN
DO MIGASAZOU IH SAMBANGAVON
HO MOKOHOMUDANG PINANDANGATU
DAI MOGILUHUNG DA MINANGKOP
MOGINANAU DAI PININGANGKOP
NGA SUZANGKAMA DO RINANGANJAT
HOGONGA KANGANG TIGONGOMUSANG
HAI ISAI NGARAN ONONG KONGUNON
MOZO TONDOM MONGOMBINGIZON
NGA OLOTONG KAMA YOLUNGOTUNG
HOLOGKO YOLONGOTONG
ONDUS MA ONG BOLIZAN NGA ID
SILO MANG BOZUGAN BOBONGUVAI

DIHOOOHOOI.. BOGIMANG POGINGTUTUNAI
DO SILO MANG POGILONGGUVAI
NGA SUMANDAK MAI DIGOMPIRIT
NGA INAZAM DI ZOMBONGUVON
HAGAIMANG BOLIZAN DA NGA IH
HASURIMAANG BOZUGAN LONGUVAI
HA MAGSAKO DO TINGKUTADON
MONGUDAN DO TINGPAKANGAON

DIHOOOHOOI.. NGA IRAK DAI PUUN DO LINGKUNGUDON
HIMSUMANGAI PO NOGI NGINGIO’ON
HUINDAZAG NAISOLIZO’ON
HUNDAMAAG NAISOMBONUNGUVON

DIHOOOHOOI.. DOT TUMIRANGBAANG DO NOGI ONGULUN
HOI BORONGOTAI DO KININGIZON
DAI TOMBOGOSON KU NI SURIP
TINGKOLISON KU NI TINGILISUL

MONGONDI

Tuesday, November 25, 2008

ASO SAKAG BULAVAN

MOMOGUN NUNUK RAGANG

Ahandaman tokou i tangon di aki odu,
Pinosusui ontok sakag sakavi,
Varo iso nunuk tagazo,
Nunuk taragang sid Nunuk Ragang,
Sinumuni sid tanga lobong di' Aki Nunuk Ragang

Ong suhuton nopo iri susuzan,
I nunuk ogii nopo ra'an,
Momuraha iadko raha dot ulun,
Nunuk,nakagamut sid sungkad tana,
Nakaraan om nokogirot,
Sid pialatan kogibangan om kavananan,
Pungaranan Bavang Livogu

Aki Nunuk Ragang bobolizan tosundu,
Ki t'anak tolu kusai,
I Aki Rungsud, Aki Longuvai om Aki Turumpok,
Minihas tuh boros dot rundukan,
Sakavi i bavang antad sid burul,
Sino' oku, Lumaag minamangun,
Po murinait noh om rumikot oku..

I Aki Rungsud sid Pompod Tana,
Aki Longuvai napalid sid Pinampang,
Iso poh i Aki Turumpok,
Tandon Tongkob sid Nunuk Ragang,
Ioti noh tolu miobpinai,
Inantadon dot momogun tokou,

Sundung kotongkop pinomorunan,
Aa' handaman dahai ika oi Nunuk Ragang,
Tangon gulu amu dahai olingan,
Sunduvon gulu soluhuton vagu,
Tuh koposizan dahai poinsirili dika,
Kalangadan dahai tikid tadau,
Oulit koposizon iadko dii kodori,

Minihas notongkop pogun diti,
Om siratai noh posorili,
Iri momogun natagak noh tinaru,
Tokou sumuni om t'anganak vagu,
Ihimo tokou noh ralan di' gulu,
Potulid vagu miampai kapasi,
Gisom tungkus monungkus i ranzat,

Rinait di':
Masnah Talu (Noy Arscela)

RUMANDAVI OM YI ONGKOL-ONGKOL

Kada tokou pi-inum suvab-suvab
Tu inono ot kotohok dot bahazan..
Otohok nopo bahazan yadko
It dangol dot aso ot ulu,,
Kukuro kapal lampanit
Aso tulun soumul-umul
Manangkakamot dangol bulzapang...

Bahazan yadko ulu do dangol..
Dangol ulu dot inorusan,
Ringil tarom momingkal pampang..,
Tanak nopo dot rumandavi
Mangarus tulu dangol om mangasa
Do ringil do dangol..
Tu dangol nopo di'usan-usan rumandavi
Inorusan yad ko alzus dot bulzuntung..
Tu avan no ot Kapo-kapozon..
Inono it avanus ot piabil-abil..

Nga podi nopo dot mato..
Nosisiat dot vudsa diongkol-ongkol..
Dangol nopo di'ongkol-ongkol
Kiangkap dot apapag nga
Dazap ot piabil-abil..
Karab sino siti,
Kurab sombo-sopi,
Vaig tanau mosin,
Nalagit kapoi-kapoi...
Tohok vakas Bahazan..
Tilib tongus togulalak

Ka ka no po dino

Onoooooooooooooooooooooo
Ka dit tatangonon kodori


Rinait dih Joe Byne from Momogunology

SAMBATAN (Peribahasa/Pepatah/Simbolik)

Osindak ogi ot tumonob ko sumilau
Harati dau; Osuhul ogi it momodlohing ko it ongo sukod vagu ( mungkin it sukod vagu dit aso tantu ot kobuatano )

Tumurug not gilingan nga kakal pintod pintodon
Harati dau; kakal no mamagama kakal po uhang-uhangon

SULANGU

Hoodoi langu tagado ku e soronsob
Kohotung sid monguvou,
Hoodoi langu nunu po ka sonsobonong
nouvahan no laid...kadi angu dinayahan..

Maksudnya: Untuk apa lagi menyimpan niat pada seorang gadis yang telah ternoda

Sumber Maklumat : Jahudi Masilun, Lahad Datu-Kg.Indarason Darat, Kudat.

SUNDA'IT (TEKA-TEKI)

Gumara Kubong, Buang Binalik
JAWAPAN : GumouiSUNDAIT DIH : Amansa Masilun

Mara Gara Linigou, Somungon Limo-Limo
JAWAPAN : Monongos Langou
SUNDAIT DIH : Amansa Masilun

Palampag Kinoringan, Ponimbang Pituunan
JAWAPAN : Linazang
SUNDAIT DIH : Amasang

Opodok Botung Botung, Notutukan Magapon
JAWAPAN : Makan
SUNDAIT DIH : Amasang

Iso-Iso Torigi, Hatus Panding Kumogos
JAWAPAN : Pazas
SUNDAIT DIH : Ekodo Sait

Onibak Watang-Watang, Elo Momurunai
JAWAPAN : Sundatang
SUNDAIT DIH : Mopingki

Urali Di Yongongon, Hatus Ot monuridong
JAWAPAN : Lontugi
SUNDAIT DIH : Ekodo Sait

Onibak Watang-Watang, Nompus Do Linopot
JAWAPAN : Tukad
SUNDAIT DIH : Mopingki

Misangai Sangai Kito, Kapatai Ko Dohon
JAWAPAN : Tambang/Barambang-
SUNDAIT DIH : Amasang

Miringatad Sid Tagad, Miringpangkis Sid Valai
JAWAPAN : Batad Om Pais-
SUNDAIT DIH : Mopingki

Sangadau Ko Mamanau Amu Emot O Tihud
JAWAPAN : Mingalud
SUNDAIT DIH : Mopingki

Sangadau Managad Amu Ening O Lopok
JAWAPAN : Mongomot
SUNDAIT DIH : Mopingki

Sompurut O Tinogomon, Sonsirang Adakaran
JAWAPAN : Lampu
SUNDAIT DIH : Dinondila Masilun

Songgol Songgolon Puun, Opilapasan Untu
JAWAPAN : Pazung

Lopoton Nu Siti, Aknon Nu Sid Sodu, Kakal E Alasu
JAWAPAN : Lada
SUNDAIT DIH : Amasang

Matai Ulun Tagayo Soribu Tulang
JAWAPAN : Valai Neduanan
SUNDAIT DIH : Amasang

Apat Apat Torigi Pampang Pinaap
JAWAPAN : Sonit
SUNDAIT DIH : Soriou

Apat Apat Torigi Jarum O Pinaap
JAWAPAN : Vogok
SUNDAIT DIH : Mopingki


No comments:

Post a Comment