BAHUL MIAMBAT-AMBAT (BERBALAS PANTUN)
Ini adalah salah satu contoh sesi berbalas pantun yang mana Enuvung memohon maklumbalas daripada komuniti rungus untuk bersama-sama memajukan Kesusateraan Momogun Rungus. Ajakkan Enuvung telah diterima oleh 2 orang iaitu Jahudi dan Joe Byne. Ikuti sesi berbalas pantun ini.
Enuvung
Gumizak poidkodim
Sakag kavagu kano miirung
Poingkakat toindolongozon molohing
Batad piababo dimuli oku
Penuhu hilod tagad noumo
Ilopong ku iti longon ku
Rumamit di miring oho
Jahudi
Silo kud tongkulapai
Om kinodim kodim oku
Mongodim pogi yadi
Mogihim pisompuru
Batad puru gondingon
Om linapak pidsalaon
Amu balun ligohon
Ong tulun borontuwilan
Joe Byne
Lapai to timpak buluntung
Om mongodim-kodim vokon
kodim dot miitung-itung
miampai miirung kobvontugan
Batad palang Tapaqo
Oviton sid timpak gumantung
Sakag borontuvilan antado
sazoton di enuvung
Enuvung
Vongi di mondovungu
Vongi monorimbukou
Tomon ma di Enuvung
Pazazad tungkus di odu
(Ohigak yi Enuvung pazazad tinungkusan ddi odu aki)
Biris di togkol laid, tadjung di tinggol vagu
Tirisan di aki Rungsud, turunan di aki Rungkud
Hodi dazang sid burunai, alo yi Enuvung sid magabai
Momulandai konopuan, mogkulapai koburulan
Nga patazas dit ondoi dau, patabul dit inggid mala
Itazas sidi obpinai, itabul sidi antas pusod
Amu tumanus imuhun, tida lumihong upaza
Imuhun ma di oduku, upaza ma di aki za.
( Koturunan di Rugsud sino ie, yi Enuvung sid kosoduai nga kakal ie andaman ot inantadon dau om asamod/ozi e dot rungus om kiusaha supaya amu tumagak it kebudayaan>kiinginan dau, it supaya it seni & budaya varo gama manaud sampai kolombus sid sukod vagu. Iti no ot bukti samod dau sid Rungus)
MONGONDI - SYAIR
UMPOT KU DONG TINDALONGOZON
TU MANGKAVOT KO DO MINIRONGKOI
OM MININGKUOT KO OM MININGARAZOU
NA MONINDINGKOT DO SONDINGIHON
DA MANANDANGOVOT DO KABANGAZON
SONDIHON DIYONGROGNIS RONDOM
KABAZON DIYONKILONGODUN
DIHOOOHOOI DILO MINONODIU DO KOLINGIZAN
DO KINUMABAI DO KONGOUTAN
DO NAANU DO PIBOLIZAN
NALAP DONG PINTOMONGONUVAN
DIHOOOHOOI DO PIIRIKAAN BARAMBANGAZON
DO PANDANGATAN PO KALANGAZON
NGA SOLUVAN KUNG PO ONG LINUHANG
SUHUL PU MAH KANG KUNIRI
HA NORIKOT TADAU RANGDANGVI
HA NADAVONG O ZAINGGANG HONDUNGUNOU
NGA ROTIZAN DAI MINGASANGAZOU
DAI HUMAJIL DAHI MAHI DAHI KO HUMANDANG
DO LINTANGAN NGA ADI OTUHUNAN
DAI GINSINUDON BANGKANGALON
DO MIKAKAVID DILOT TANGAMBONG
HO MIKUKUMANDAI DILO LONGORONDONG
DO SONGONGKILAP NO ILO GONIT
DO SONGONGKISAL NO KIONGOPONGOLOU
DIHOOOHOOI KIROMPOK DO TINAI KIKANGALON
HO TOPONG LONGO DAI TURING DAIRINGAIZON
HU MONGINDAL DAVI DAZANG
MONGINGKIRUL DA MARINGAVOL
DO MIKAKAVID MA YODINGODING
DO MIKUKUMANDAI MAI SULINGINDAP
HA DAZANG DA MAEI AI MOGONDOI
RAGO NAGO MAGINGINGID
DO LUMUZONG DO KILINGKANGAMABAI
HO DUVO NONGO UMPADON KINGAMAJUNG
PINGGAN NGA DAI BURUNAI
KADON MAJUNG DO MAGANGAVAI
DIHOOOHOOI.. SOLUVAN KU PINGGAN MANGABAI
HOLUNG OMPULAN OMOJUNG
HO ONUVON MA DO LANGAZAM
ALABON MA DO LILINGIVAU
DIHOOOHOOI.. DO YULIN NO DO NI TANGANGOP
DO NITOLINGI NGIK DO MADKO NGINGAKOP
DO NIPORINGIKIT TOLUNGAN
DO POLINGING DO PAVANGASAN
DO MIGASAZOU IH SAMBANGAVON
HO MOKOHOMUDANG PINANDANGATU
DAI MOGILUHUNG DA MINANGKOP
MOGINANAU DAI PININGANGKOP
NGA SUZANGKAMA DO RINANGANJAT
HOGONGA KANGANG TIGONGOMUSANG
HAI ISAI NGARAN ONONG KONGUNON
MOZO TONDOM MONGOMBINGIZON
NGA OLOTONG KAMA YOLUNGOTUNG
HOLOGKO YOLONGOTONG
ONDUS MA ONG BOLIZAN NGA ID
SILO MANG BOZUGAN BOBONGUVAI
DIHOOOHOOI.. BOGIMANG POGINGTUTUNAI
DO SILO MANG POGILONGGUVAI
NGA SUMANDAK MAI DIGOMPIRIT
NGA INAZAM DI ZOMBONGUVON
HAGAIMANG BOLIZAN DA NGA IH
HASURIMAANG BOZUGAN LONGUVAI
HA MAGSAKO DO TINGKUTADON
MONGUDAN DO TINGPAKANGAON
DIHOOOHOOI.. NGA IRAK DAI PUUN DO LINGKUNGUDON
HIMSUMANGAI PO NOGI NGINGIO’ON
HUINDAZAG NAISOLIZO’ON
HUNDAMAAG NAISOMBONUNGUVON
DIHOOOHOOI.. DOT TUMIRANGBAANG DO NOGI ONGULUN
HOI BORONGOTAI DO KININGIZON
DAI TOMBOGOSON KU NI SURIP
TINGKOLISON KU NI TINGILISUL
MONGONDI
Tuesday, November 25, 2008
MOMOGUN NUNUK RAGANG
Pinosusui ontok sakag sakavi,
Varo iso nunuk tagazo,
Nunuk taragang sid Nunuk Ragang,
Sinumuni sid tanga lobong di' Aki Nunuk Ragang
Ong suhuton nopo iri susuzan,
I nunuk ogii nopo ra'an,
Momuraha iadko raha dot ulun,
Nunuk,nakagamut sid sungkad tana,
Nakaraan om nokogirot,
Sid pialatan kogibangan om kavananan,
Pungaranan Bavang Livogu
Aki Nunuk Ragang bobolizan tosundu,
Ki t'anak tolu kusai,
I Aki Rungsud, Aki Longuvai om Aki Turumpok,
Minihas tuh boros dot rundukan,
Sakavi i bavang antad sid burul,
Sino' oku, Lumaag minamangun,
Po murinait noh om rumikot oku..
I Aki Rungsud sid Pompod Tana,
Aki Longuvai napalid sid Pinampang,
Iso poh i Aki Turumpok,
Tandon Tongkob sid Nunuk Ragang,
Ioti noh tolu miobpinai,
Inantadon dot momogun tokou,
Sundung kotongkop pinomorunan,
Aa' handaman dahai ika oi Nunuk Ragang,
Tangon gulu amu dahai olingan,
Sunduvon gulu soluhuton vagu,
Tuh koposizan dahai poinsirili dika,
Kalangadan dahai tikid tadau,
Oulit koposizon iadko dii kodori,
Minihas notongkop pogun diti,
Om siratai noh posorili,
Iri momogun natagak noh tinaru,
Tokou sumuni om t'anganak vagu,
Ihimo tokou noh ralan di' gulu,
Potulid vagu miampai kapasi,
Gisom tungkus monungkus i ranzat,
Rinait di':
Masnah Talu (Noy Arscela)
RUMANDAVI OM YI ONGKOL-ONGKOL
Kada tokou pi-inum suvab-suvab
Tu inono ot kotohok dot bahazan..
Otohok nopo bahazan yadko
It dangol dot aso ot ulu,,
Kukuro kapal lampanit
Aso tulun soumul-umul
Manangkakamot dangol bulzapang...
Bahazan yadko ulu do dangol..
Dangol ulu dot inorusan,
Ringil tarom momingkal pampang..,
Tanak nopo dot rumandavi
Mangarus tulu dangol om mangasa
Do ringil do dangol..
Tu dangol nopo di'usan-usan rumandavi
Inorusan yad ko alzus dot bulzuntung..
Tu avan no ot Kapo-kapozon..
Inono it avanus ot piabil-abil..
Nga podi nopo dot mato..
Nosisiat dot vudsa diongkol-ongkol..
Dangol nopo di'ongkol-ongkol
Kiangkap dot apapag nga
Dazap ot piabil-abil..
Karab sino siti,
Kurab sombo-sopi,
Vaig tanau mosin,
Nalagit kapoi-kapoi...
Tohok vakas Bahazan..
Tilib tongus togulalak
Ka ka no po dino
Onoooooooooooooooooooooo
Ka dit tatangonon kodori
SAMBATAN (Peribahasa/Pepatah/Simbolik)
Harati dau; Osuhul ogi it momodlohing ko it ongo sukod vagu ( mungkin it sukod vagu dit aso tantu ot kobuatano )
Tumurug not gilingan nga kakal pintod pintodon
Harati dau; kakal no mamagama kakal po uhang-uhangon
SULANGU
Kohotung sid monguvou,
Hoodoi langu nunu po ka sonsobonong
nouvahan no laid...kadi angu dinayahan..
Maksudnya: Untuk apa lagi menyimpan niat pada seorang gadis yang telah ternoda
Sumber Maklumat : Jahudi Masilun, Lahad Datu-Kg.Indarason Darat, Kudat.
SUNDA'IT (TEKA-TEKI)
JAWAPAN : GumouiSUNDAIT DIH : Amansa Masilun
Mara Gara Linigou, Somungon Limo-Limo
JAWAPAN : Monongos Langou
SUNDAIT DIH : Amansa Masilun
Palampag Kinoringan, Ponimbang Pituunan
JAWAPAN : Linazang
SUNDAIT DIH : Amasang
Opodok Botung Botung, Notutukan Magapon
JAWAPAN : Makan
SUNDAIT DIH : Amasang
Iso-Iso Torigi, Hatus Panding Kumogos
JAWAPAN : Pazas
SUNDAIT DIH : Ekodo Sait
Onibak Watang-Watang, Elo Momurunai
JAWAPAN : Sundatang
SUNDAIT DIH : Mopingki
Urali Di Yongongon, Hatus Ot monuridong
JAWAPAN : Lontugi
SUNDAIT DIH : Ekodo Sait
Onibak Watang-Watang, Nompus Do Linopot
JAWAPAN : Tukad
SUNDAIT DIH : Mopingki
Misangai Sangai Kito, Kapatai Ko Dohon
JAWAPAN : Tambang/Barambang-
SUNDAIT DIH : Amasang
Miringatad Sid Tagad, Miringpangkis Sid Valai
JAWAPAN : Batad Om Pais-
SUNDAIT DIH : Mopingki
Sangadau Ko Mamanau Amu Emot O Tihud
JAWAPAN : Mingalud
SUNDAIT DIH : Mopingki
Sangadau Managad Amu Ening O Lopok
JAWAPAN : Mongomot
SUNDAIT DIH : Mopingki
Sompurut O Tinogomon, Sonsirang Adakaran
JAWAPAN : Lampu
SUNDAIT DIH : Dinondila Masilun
Songgol Songgolon Puun, Opilapasan Untu
JAWAPAN : Pazung
Lopoton Nu Siti, Aknon Nu Sid Sodu, Kakal E Alasu
JAWAPAN : Lada
SUNDAIT DIH : Amasang
Matai Ulun Tagayo Soribu Tulang
JAWAPAN : Valai Neduanan
SUNDAIT DIH : Amasang
Apat Apat Torigi Pampang Pinaap
JAWAPAN : Sonit
SUNDAIT DIH : Soriou
Apat Apat Torigi Jarum O Pinaap
JAWAPAN : Vogok
SUNDAIT DIH : Mopingki
No comments:
Post a Comment